Aktualizačné vzdelávanie

Ako prežijem túto dobu?

 Ako sa zmenil môj život po koronavíruse? Čo som si po covide uvedomila? Ako povedal Izaak Walton: ,, Staraj sa o svoje zdravie a ak si zdravý, ďakuj Bohu a ceň si ho hneď po svedomí, pretože zdravie je druhé požehnanie, ktoré si za žiadne peniaze nekúpime.”

                   Covid bolo niečo nové. Ľudia si ani nevedeli predstaviť, že niečo také sa ešte môže stať. Veď takéto zákerné choroby ničili ľudí v stredoveku a nie v 21. storočí. O epidémiach sme sa dozvedali z historických dokumentov, kroník a ústneho podania. V histórii ľudstva boli epidémie ako čierne kiahne, mor, malomocenstvo alebo tuberkulóza. Tieto choroby už moderná medicína odstránila. To všetko nám pripadalo ako z hororu. Ale mýlili sme sa a preto väčšina ľudí ostala z toho v šoku. Covid prišiel rýchlo a ešte sa začal meniť (mutovať). Ľudia naučení v demokracii na voľnosť pohybu bez obmedzenia sa museli z jedného dňa na druhý vzdať jednej z práv demokracie voľnosti pohybu. Začali sa používať všetky možné prostriedky na ochranu zdravia ľudí. Myslím si, že covid bol na niečo dobrý a na niečo zlý. Zlý bol hlavne v tom, že ľudia sa spolu nemohli stretávať. Deti sa nesocializovali a mnohé z nich začali mať depresie a podobné problémy.  Ja som si po covide uvedomila, že ľudské zdravie je to najdôležitejšie čo v živote máme. Mnohí z nás si to ani neuvedomujú. Myslia si, že za peniaze si všetko kúpia, ale opak je pravdou. Covid nás pripravil o veľa vecí. Niekoho o priateľov, vzťah a iných o ich blízkych. Covid mi ukázal, že nie všetci, ktorých som považovala za priateľov nimi naozaj sú. Uvedomila som si, že musíme venovať svoju pozornosť ľuďom, ktorí sú nám blízky, pretože nikdy nevieme ako dlho tu s nami budú. Nič netrvá večne, preto si všetko treba vážiť, aby keď o to prídeme sme nič neľutovali. Niektorí si to neuvedomia a potom je neskoro. Po pandémií sa môj život nejako extra nezmenil, len som si začala ešte viac vážiť svoju rodinu, pravých priateľov a čas. Všetci si myslíme, že času máme nekonečne veľa ale tak to nie je. Prakticky je ho veľmi málo. Začína to narodením, dospievaním, dospelosťou a potom prichádza staroba. Ale až v starobe si uvedomíme ako rýchlo to zbehlo, že celý život sa naháňame za úplne nezmyselnými vecami a že život nám pretiekol pomedzi prsty.

                   Aké z toho plynie poučenie? Asi také, že aj keď ľudia sú technicky vyspelí, majú dobré zdravotníctvo, to neznamená, že ich už nič nemôže prekvapiť. Covid je jeden z týchto prípadov. Preto by sa mali ľudia pripravovať aj na situácie, ktoré nám teraz ešte pripadajú nemožné. V tomto boji sa musíme spoliehať na vedu. Preto sa musíme vzdelávať aby nás nemohli prekvapiť takéto situácie.

Helena Tomková

Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT."