Som ako strom zasadený pri vode,
k potoku vystieram svoje korene.
Nebojím sa, keď prichádza horúčava,
lístie mi zostáva zelené.
V suchom roku nepoznám starosti
a neprestávam prinášať ovocie.
(por. Jer 17,8)
O jeden super zážitok viac. Ako rastie strom, to už viem dávnejšie. Ale ako rastiem ja, to som zistila až teraz na duchovnej obnove. Som presne ako strom – mám korene, kmeň a korunu. To som objavila v prvý deň večer. Spoločne sme sa učili navzájom počúvať, dovoliť druhému povedať to, čo chcel, takže sme si neskákali do reči. Podľa mňa sme sa to aj naučili, hoci niektorí na to v škole akoby zázrakom zabudli. Sme tam, kde sme boli. Na druhý deň som sa dozvedela, že stromy majú svoje túžby ako aj ja. Ale nie vždy sa mi splnia tak, ako by som to chcela. No splnia sa tak, ako je to pre mňa dobré, aby som mohla správne rásť, rozvíjať sa, utvárať si názory a urobiť šťastnou seba aj moje okolie. Tak ako sa koruna stromu musí očistiť, aby bola krásna a svieža, aj my sme sa očistili vo sviatosti zmierenia. Strom potrebuje živiny, my sme sa dobre najedli. Mňam. Tento piatok a sobota boli pre mňa čarovné. Určite na to nikdy nezabudnem. Neviem ako ostatní spolužiaci, ale ja som sa začala dívať na stromy ako na svojich kamarátov.
Autor: Vladimíra Nebehajová 5.A
Do galérie Duchovná obnova boli pridané fotografie.